Áno, presne tak. Leto sa skončilo, deti sa vracajú do škôl, ktoré sa pravdepodobne znova čoskoro zatvoria. Vonku začína byť občas teplo, občas zima, z čoho vzíde už len zima a vlhko plné Delty prezlečenej za sopeľ. Môže sa zdať, že to vnímam príliš negatívne, no vyzerá to tak, že nás opäť čaká obdobie plné ničoho, alebo aspoň – občas niečoho – v rámci kultúry alebo všeobecnej zábavy.
Možno sa mýlim a dúfam, pre dobro všetkých, že áno. Tak či onak, ostávajú nám aspoň príjemné spomienky, ktoré nás stále držia nad vecou. Napríklad na taký festival.
Festival Pohoda tento rok naozaj bol. Ba čo viac, trval neuveriteľných 5 dní, kde dal možnosť slovenským klubom v zostave Hangár, Bombura, Fuga, Diera do sveta, Stromoradie, 69, Collosseum, Wax, Záhrada, Hájovňa a T3 kurátorovať tri stejdže a do veľmi veľkej miery tak zasahovať do svojho programu. Vďaka tomu dostali aj rôzne, zatiaľ menej známe slovenské zoskupenia príležitosť odprezentovať sa na tomto prestížnom festivale. Vnímam to veľmi pozitívne a rozhodne to slúži tímu okolo Michala Kaščáka ku cti, že aj v takýchto nepriaznivých podmienkach dokážu vytvoriť priestor, ktorý naraz pokryje rôzne kúty Slovenska.
Samozrejme, čo by to bol za veľký festival bez zahraničných headlinerov, dobrého jedla a rodinnej atmosféry, ktorou je Pohoda známa. Sám som jeho návštevníkom už ôsmym rokom a vždy sa tam rád vraciam jednoducho preto, lebo sa tam cítim dobre. Inak tomu nebolo ani teraz. Pohoda si musela tento rok vystačiť s menšou kapacitou návštevníkov a viacdňovým programom, čo bolo rozhodne nezvyčajné, no atmosféru “starej dobrej Pohody” som pochytil v podstate hneď. Na fakt, že som areálom prešiel rýchlejšie ako malomestskými potravinami, som si zvykol veľmi rýchlo.
Ak ste tam náhodou nikdy neboli, tak by som vás mal v tomto momente navnadiť na nejaké gastronomické vychytávky, no bohužiaľ, ja som bol fanúšikom len tresky v rožku, lebo v pomere cena/výkon naozaj nemala protivníka. Článkov o najlepších párkoch a langošoch je tak či tak až až a ak si správne pamätám, ankete o obľúbených prívarkoch sme sa venovali minulý rok. Aha, tu:
Pre mňa mala Pohoda vždy najväčší význam v tom, že som odchádzal s novými hudobnými objavmi a to je presne to, čo chcem v týchto pár odstavcoch poskytnúť aj vám. Dobre poznám ten pocit, keď prešvihnem nejakú dieru v programe a potom sa chytám za hlavu, že som zrovna na tento koncert prišiel 5 minút pred koncom, alebo som túto kapelu nezaregistroval vôbec a jednoducho okolo mňa prefrčala. To sa mi našťastie tento rok stať nemohlo, keďže zahraniční interpeti hrali všetkých 5 dní a na ten piaty už som si spieval aj melódie kapiel, ktoré som nemal rád.
Jednoducho, z extrému do extrému. A úprimne? Tento rok som toho objavil paradoxne menej ako zvyčajne, ale za to to so mnou oveľa viac zarezonovalo. Odporúčaní teda nebude až tak veľa, no stojím si za nimi.
Zhodneme sa? Netuším. Má tento článok teda zmysel? Ako pre koho.
Slovenskí a českí interpreti
Vojdi
Vojdi patria medzi moje najobľúbenejšie kapely na slovenskej scéne. Žánrovo ich zaraďujú ako mathrockovú kapelu, ktorá hľadá inšpiráciu prevažne vo Francúzsku z kapiel ako Poil, Ni, Aquaserge a pod. Ich súčasťou je hráčska virtuozita, premyslené kompozície a humor. Jednoducho, Prešov.
Midi Lidi
Midi Lidi už asi všetci poznáme, ale keby vám to náhodou nič nehovorí…aha, dajte si! Vtipná partička okolo Petra Mareka, ktorá je považovaná za český elektronický underground so srandovnými textami a tanečným charakterom. Jednoducho, párty, zábava a silné refrény. Minulý rok odohrali na Pohode In The Air unplugged koncert, ktorý bol fakt unplugged. Rozhodne stojí za pozretie.
NOV
Postrockových kapiel je v Bratislave veľa. No postrockových kapiel spievajúcich v slovenskom jazyku veľa nie je (aspoň toľko z mojej kultúrnej bubliny, možno sa mýlim). Preto ma táto kapela, zameraná prevažne na texty speváčky Niny Tarašovičovej a ťažkopádnu hudbu zaujala a som zvedavý na ich ďalší vývoj.
Veľká Potreba
Ak máte potrebu uhľadeného punku s trombónom a robotom na diaľkové ovládanie, rozhodne zájdite niekedy na koncert Veľkej Potreby. Neurazí, neomrzí, jednoducho kvalitka.
Srnka
Nový experimentálny projekt skľadateľa Mira Tótha, na ktorom som bohužiaľ nebol, ale kamoši, ktorým verím vraveli, že dobre bolo.
Shibuya Motors
Starší free-jazzový projekt Mira Tótha, na ktorom som sa už ocitol aj ja. Šialené bicie, šialený saxofón a šialené vlastne všetko. Radi chodíte s lacnými pivami kúpenými v kauflande do T3 na uletené veci, ktoré väčšinou nikto nepozná? Tak zoberte kamošov na nejaký ich koncert, nech je nás konečne viac!
The Wilderness
Som rád, že Trnava má Wilderness a Wilderness majú Trnavu, neviem ale, ako to berú oni. Hovorí sa, že je Denis Bango super klavirista, ja som ho zatiaľ na piane hrať nevidel. Dúfam, že raz zakomponujú do setu klavírny recitál.
Čavalenky
Život je ťažký, keď si z Holíča. O tom rapuje Rudo Danihel alias Čavalenky a robí to dobre!
FVCK KVLT
Život je ťažký, keď ti ho ľudia robia ťažkým, alebo si ho občas spravíš ťažkým ty sám. O tom zase rapuje Denis Bango a robí to tiež super!
FVLCRVM
Pišta Kráľovič nie je na scéne žiadnou novinkou. Ak radi tancujete, vrelo odporúčam. Aj zaspievať vie, aj na gitaru zahrá, aj drop dá keď je treba.
Zahraniční interpreti
Cirkus Ésacto ‘Lido
Cirkus Ésacto ‘Lido patrí rozhodne k tomu najlepšiemu, čo som na Pohode videl a rozhodne aj k tomu, čo som chcel vidieť každý deň a s radosťou som sa vracal späť na ich predstavenie. Partička študentov z rôznych krajín študujúca druhý ročník na cirkusovej škole vo Francúzsku otvárala ľudom myseľ cez bizarné scény a premakanú akrobaciu. Videl som ženu hrať na trúbku počas toho, ako stála na gitare. Videl som všetko, ďakujem, môžem spokojne zomrieť.
Shht
Táto kapela rozhodne rovnaký prejav nemala! Shht patrí pre mňa k absolútne tomu najlepšiemu, čo som na Pohode tento rok videl. Kamaráti vychovaní na metale z Belgicka prišli bez speváka, ktorý zohráva v ich kapele zásadnú rolu. Kovid jednoducho neoklameme, aj keď si pár ľudí na planéte myslia, že nejestvuje. A tak ostal doma. Nikto netušil, aký program si pre divákov pripravia zvyšní členovia a musím uznať, že naozaj nesklamali. Klasický koncert sa premenil na výbornú show, v ktorom sa pracovalo do značnej miery aj s publikom. ,,Ludé spívali, tančili, bavili sa a zahrali aj tí naše”, ako by povedala moja babka.
Dry Cleaning
Dry Cleaning ma vždy bavili prvých 20 minút a potom som odišiel. No prvá štvrťhodina stála naozaj za to. Možno to len nie je môj šialok kávy, keď má hudba stále rovnaký prejav. Váš možno hej, a preto to zaraďujem do svojho rebríčka. Nemal by som byť sebec.
Ďakujem za pozornosť.
Autor: Richard Grimm | Foto: Katarína Bubeníková
Autor je študentom skladby a pôsobí v hudobných projektoch Boh Vajec, Raptor Koch a God and Eve.
