Filmový festival Jeden svet priniesol tento rok mnohé prekvapenia, a to nielen v súvislosti s jeho presunom do online prietoru. Výber filmov, ktoré si diváci mohli pozrieť cez platformu dafilms.sk zasahoval do rôznych problematík, cez klimatickú krízu po umelú inteligenciu. V tomto článku si môžete prečítať moje krátke reflexie na dva dokumenty, ktoré síce nefigurovali medzi ocenenými filmami, ale napriek tomu ma veľmi oslovili.
Piesne útlaku (Songs of repression)
Réžia: Estephan Wagner, Marianne Hougen-Moraga
Dánsko, 2020, 89 min
Žáner: Dokumentárny
Film o nedôstojnej nemeckej kolónii Dignidad v Andách ma oslovil najmä pre jeho objektívnosť a vizuálnu stránku. Kolónia do značnej miery zanikla po smrti jej vodcu Paula Schäfera, evanjelického kazateľa, ktorý bol pôvodcom teroru v komunite Dignidad. Začiatkom 60. rokov naverboval približne tristo nemeckých evalnjelikov, ktorí sa presídlili do Vily Bavarie v Čile. Zo začiatku žila kolónia z poľnohospodárskej činnosti, vlastnili pôdu ohraničených ostnatým drôtom.
Film sa začína scénou, kde členovia kolónie spievajú nemecké ľudové piesne. Tie boli nútení spievať denne. Niektorí protagonisti dokumentu sa priznali, že si spev spájajú s najhoršími zážitkami a desí ich.
Ženy a muži v kolónii žili oddelene, deti odoberali od svojich rodičov a vychovávali v skupinách na základe ich veku a pohlavia. Dievčatá boli považované za menejcenné. Bitie a sexuálne násilie boli bežnými výchovnými praktikami. Väčšina mladších členov nepoznala nič iné, než zvrátený prístup Dignidad, preto sa po konfrontácii so štandardným správaním a vzťahmi nedokázali asimilovať a vysporiadať s prežitými traumami.
Tyranizácia ako norma
Nič nie je čiernobiele, ani príbeh Dignidad. Počas diktatúry Augusta Pinocheta zažila kolónia obdobie najväčšej prosperity. Keďže sa zaviazala, že bude pomáhať pri zabíjaní disidentov a nepohodlných osôb, Pinochetova vláda ju oslobodila od platenia daní a kryla až do konca Pinochetovho vládnutia. Zabíjanie väčšinou vykonávali funkcionári, ktorí sa starali o chod kolónie a oproti jej majoritnému obyvateľstvu boli zvýhodňovaní. Násilie páchané na väčšine členov sekty v tom čase vyústilo do používania elektrošokov a silných utlmovacích liekov.
Schäfera udal jeden z mladších členov Dignidad, bol odsúdený na 20 rokov väzenia a zomrel počas výkonu trestu. Po smrti vodcu v kolónii ostalo 120 pôvodných obyvateľov. V súčasnosti je Villa Bavaria turistickou atrakciou, kde sa organizujú zájazdy či svadby. V lesoch pri kolónii sa dodnes nenašli mnohé telá nepriateľov režimu, preto sa tam odohrávajú pokojné demonštrácie. Skutočnosť, že členovia Dignidad profitujú z prežitého teroru je prinajmenšom smutná.
Nespôsobilý: V mysli Donalda Trumpa (#Unfit: The psychology of Donald Trump)
Réžia: Dan Partland
USA, 2020, 83 min
Žáner: Dokumentárny
Dokumentárny film Dana Partlanda, ktorý vyšiel pár mesiacov pred prezidentskými voľbami v USA, je psychoanalýzou Donalda Trumpa par excellence. Vo filme sa viacerí renomovaní odborníci a odborníčky z oblasti psychiatrie zhodli na tom, že Trump nie je mentálne spôsobilý na výkon funkcie prezidenta. Diagnóza, ktorá vo filme zaznela hneď niekoľkokrát sa nazýva „maligný narcizmus”.
Maligný, označovaný aj ako zhubný narcizmus prvýkrát definoval nemecký sociológ a filozof Erich Fromm: „Malígna forma narcizmu predstavuje pozitívne vzťahy vzťahujúce sa na svoju osobu alebo skupinu, ktoré nie sú oprávnené. Tu nejde o pozitívne vzťahy k sebe alebo ku skupine v zmysle hrdosti na to, čo človek/skupina vytvorila/vytvorila, ale na to, čo človek/skupina neoprávnene vlastní, napríklad podvodom (Fromm, 1969)”. Hlavnými zložkami tohoto syndrómu sú narcizmus, antisociálna porucha osobnosti, paranoja a sadizmus.
V dokumente vystupujú aj osoby, ktoré boli s Trumpom v aktívnom kontakte, napríklad Anthony Scaramucci, bývalý riaditeľ komunikácie v Bielom Dome. Väčšina dokumentovaných popisuje bývalého prezidenta ako patologického klamára a narcisa. Dielo by sa dalo zhrnúť, avšak zjednodušene, do nasledujúcej tézy: On, ktorý podvádza aj pri banálnej situácii ako golfová súťaž a svoju rétoriku prispôsobuje štandardu diktátorov z tridsiatych rokov minulého storočia je závažným ohrozením demokracie a preto je nespôsobilý byť prezidentom.
Okrem vyššie recenzovaných filmov odporúčam slovenský dokument Raj na zemi, ktorý nájdeš napríklad tu.
Autor: Dorota Suránová
Zdroj: Narcizmus v pomáhajúcich profesiách ako prejav syndrómu pomocníka, Nikoleta Kontová a Michal Čerešník, 2019, str. 45
