V nedeľu sa skončil 13. ročník prehliadky tých najlepších krátkych i celovečerných animovaných filmov (predovšetkým pre dospelé publikum) a videoklipov. Medzinárodný festival animovanej tvorby Fest Anča zvykol festivalové leto otvárať. Tento rok tomu bolo inak a s termínom 27. – 30. augusta sa stal bodkou za najhorúcejšími mesiacmi v roku. Jún, júl a august 2020 však ani zďaleka nehýrili takou kultúrnou diverzitou, na akú sme zvyknutí.
Festival a celosvetová pandémia
Ešte predtým, ako sa všade po svete začalo skloňovať slovo “koronavírus”, si organizátori festivalu hovorili, že by mohlo byť fajn, dať Anči z loga na tvár respirátor. V tom čase nemali odkiaľ tušiť, aká bude zvolená téma Deň po úderná. Miesta, na ktoré sme z minulých ročníkov zvyknutí ako na ustavične preplnené, boli zrazu poloprázdne. Človek sa dostane na takmer všetky projekcie, ktoré chce vidieť, nečaká v rade na toaletu, kofolu má tiež načapovanú raz-dva. Na jednu stranu komfortné, na tú druhú všetci cítime, že to skrátka nie je ono. Vysokú intenzitu a ustavičné ponáhľanie sa nahradil pokoj a pomalosť. Nie je to festival, aký poznáme. Kto vie, možno sa poloprázdne areály stanú novou realitou a my si zvykneme i na ne.
Napriek komplikáciám, s ktorými sa toto leto museli popasovať všetky kultúrne podujatia, zvládli organizátori pripraviť všetko na výbornú. Festival prebiehal na viacerých miestach súčasne, návštevníci boli teda pekne roztrúsení po celej Žiline. Okrem kina sme mohli zavítať aj na workshopy, prednášky, výstavy, či koncerty. V priestoroch Novej synagógy sídlila napríklad offline koronagaléria, projekt DOMASED, ktorý vznikol ako reakcia na pandémiu a nutnosť ostať na jar 2020 dlhšie doma. Česko-slovenskí animátori, ilustrátori & grafickí dizajnéri kreslili z domu pre ostatných, domasediacich. V Rosenfeldovom paláci zase sídlila Industry sekcia, určená predovšetkým pre profesionálov z filmového priemyslu. Tú reflektujeme v samostatnom článku, prečítať si ho môžete TU.
Bolo z čoho vyberať
Do súťažných filmových sekcii sa tento rok prihlásilo rekordných 1650 filmov zo 65 krajín sveta, do programu sa prebojovalo najlepších 250. V hlavnej súťaži zvíťazila francúzska snímka I’m Going Out For Cigarettes, ktorá rozpráva príbeh 12-ročného chlapca Jonathana. Vyrastá iba so svojou mamou a sestrou, doma nachádza na náhodných miestach zvláštnych cudzincov – môžu mať niečo spoločné s otcom, ktorý od rodiny dávno odišiel? V študentskej časti vyhral film Tom Has a Plant od dánskeho tvorcu Thinha Nguyena. I tento krátky príbeh sa venuje chlapcovi, ktorý nevyrastá v ideálnych podmienkach. Rozhodne sa preto so svojim životom skoncovať a na rozlúčku daruje všetkým svojim blízkym kvetinu.
Výber slovenských kraťasov bol veľmi sympatický, obsahoval všetko od videoklipov, cez večerníčky, až po groteskno-tragické snímky. Zvíťaziť sa podarilo Davidovi Štumpfovi, Michaele Mihályiovej a ich spoločnému dielu SH_T HAPPENS, ktoré bolo očakávaným favoritom ročníka. Krátky film mal premiéru vlani na festivale v Benátkach a uvedený bol aj na prestížnom festivale Sundance. Porota slovenskej kategórie v zložení Tomáš Danay, Katarína Kerekesová a Kamila Dohnalová ocenila na filme “originálnu naratívnu štruktúru, komplexný režijný prístup a zvodné výtvarno”. Pozrieť si ho môžete TU.
V súťažnej kategórii hudobných videoklipov si cenu Anča Music Video Award odniesla Bety Suchanová s Norou Štrbovou, ktoré vytvorili klip k tracku Tíseň od českého hudobného projektu P/\ST. Členky poroty Eliška Děcká, Terezia Šabová a Kamila Dohnalová na diele ocenili “komplexne intenzívnu synergiu zvuku a obrazu a precízny strih”.
Celovečerné filmy a nepatričný optimizmus
Ako kurátorovať fokus s názvom Deň po, keď v tejto chvíli na „deň po“ stále čakáme? Musím sa priznať, že osobne to bola originálna kurátorská výzva, na ktorú ma nedokázali pripraviť žiadne z mojich predchádzajúcich skúseností. Už na jeseň 2019, keď sme s témou Fest Anče 2020 prišli (a vôbec sme vtedy netušili, ako veľmi aktuálnou sa čoskoro stane), sme sa však rozhodli, že nechceme pripraviť program plný nihilizmu, obáv či cynizmu. Naopak – rozhodli sme sa, že sa skúsime postaviť najrôznejším globálnym i osobným apokalypsám, stratám a novým začiatkom tvárou tvár: s humorom (aj keď často čiernym), optimizmom (hoci niekedy nepatričným) a hlavne s pokojom a nadhľadom, ktorý môže vychádzať ako z bohatej životnej múdrosti, tak i z do neba volajúci naivity. Skrátka: každý, čo mu sily stačia. – píše o filmovom výbere Eliška Děcká, kurátorka fokusu Fest Anče.
Tematická sekcia dlhometrážnych filmov bola nesmierne vydarená, diváci si mohli pozrieť napríklad filmovú adaptáciu kultového japonského manga komixu Bosý Gen (1983). Anime vytvorené podľa spomienok Keijiho Nakazawu, ktoré je v našich končinách celkom neznáme, dokumentuje život desaťročného chlapca Gena pred výbuchom atómovej bomby v Hirošime a jeho život po výbuchu, ktorý je vyobrazený v jedinečnej farebnej manga estetike.
Odľahčenie a smršť diametrálne odlišných emócii nám priniesol film Rango (2011), ktorý je spolu so snímkou Železný obor (1999) určený primárne pre deti. Ako sme však mohli vidieť na festivale, animáky imponovali aj starším divákom. Premietal sa aj český polo-hraný polo-animovaný film Něco z Alenky (1988) od Jana Švankmajera, ktorý sa preslávil využívaním unikátnych bábkových a trikových techník. My sme však dali prednosť hudobnému programu a zavítali na Stanicu, kde odohral Katov syn(th) aka Dominik Novák “20-minútový set v kŕčoch”. Na Stanici Žilina-Zárečie sa premietala aj naša obľúbená Extrémne krátka sekcia extrémne krátkych filmov, plná bizarností a mimoriadne zaujímavý výber krátkych animovaných dokumentov.
Autor: Eva Sajanová | Zdroj: Fest Anča | Foto: Fest Anča – Šimon Lupták, Juraj Starovecký
