Medzinárodná konferencia vydavateľov na knižnom festival BRaK 2020

12. – 13.9.2020 sa v priestoroch Novej Cvernovky realizovala konferencia na margo situácie v knižnom priemysle. Stretnutie organizoval Bratislavský knižný festival BRaK a k diskusii prizval tých najkompetentnejších – vydavateľov.

Tí boli, okrem slovenských, aj z Čiech a Poľska. Práve táto konštelácia uhlov pohľadu dokázala objektívnejšie identifikovať peripetie na knižnom trhu, ktoré vyvolala všeobecná kríza v súvislosti s pandémiou. Okrem podrobných komparatívnych a analytických správ z týchto zemí sa vydavatelia navzájom inšpirovali a motivovali k progresu s jasným posolstvom, že knihy a ich vydavatelia musia krízovú situáciu prežiť.

Konsenzus bol, že momentálny stav by bol podstatne udržateľnejší vďaka štátnej podpore, ktorá by mohla mať priamy vplyv na stabilitu knižného trhu. Okrem tohto uvedomenia hľadali vydavatelia vzájomné spôsoby pomoci a demonštrovali ich v jednotlivých pásmach prezentácií.

Otváracou konferenciou v sobotu 12.9.2020 v dopoludňajších hodinách, bola prednáška poľského lektora Marcina Skrabku, ktorý si podľa vlastných slov postupne prešiel všetkými pozíciami v knihárskom segmente od kníhkupca, cez vlastníka kníhkupectva, až po vydavateľa a hoci má právnické vzdelanie, celá jeho kariéra je intenzívne previazaná s knihami. Prednáška niesla názov Books on the edge – čas inovátorov v knižnom priemysle. Poznámky z poľského knižného trhu.

Vo svojej prezentácii upriamoval pozornosť na invenčné modely podpory predaja na Poľskom trhu. Good books, spoločnosť v ktorej je Marcin Skrabka angažovaný, sa špecializuje práve týmto smerom. Spoločnosť tiež ponúka kurzy a školenia pre knihovníkov, ale aj ďalších zamestnancov knižného segmentu. Profilujú tak profesionálny a dokonale orientovaný personál schopný flexibilne reagovať na invencie v tomto odvetví.

Ako povedal Marcin Skrabka, Poľsko má tiež modernú a živú kultúru knižníc. V Poľsku je sieť v počte circa 8 000 knižníc, na ktoré je zo štátneho rozpočtu vyčlenená ročne suma v prepočte 10 000 000 Eur. Na čitateľský preukaz príde do knižnice ročne 7 000 000 ľudí minimálne raz.

Knižnica je v Poľsku modernou inštitúciou slúžiacou na prezentáciu kníh a verejné diskusie s ich autormi. Budovy knižníc prešli modernými rekonštrukciami a, ako ukázal Marcin Skrabka na vizuálnych príkladoch, nezáleží na veľkosti mesta, ktoré majestátnou budovou disponuje. Knižnica je v profile poľského mesta a obce v centre pozornosti a je tiež relevantnou kultúrnou inštitúciou s aktívnou komunitou čítajúcich členov.

Poľské štatistiky vykazujú údaje, že 39 % z celkovej populácie poľského obyvateľstva prečíta aspoň jednu knihu ročne. Prevažnú väčšinu tvoria ženské čitateľky. Poľská knižničná kultúra ale venuje pozornosť všetkým skupinám čitateľov. Za podpory štátnych vzdelávacích programov organizuje tematické kluby, edukuje občanov a kultivuje ich čitateľskú senzitivitu.

Foto: Nina Pacherová

Podporné programy inštitútu – Ministerstwo Kultury i Dziedzictwa Narodowego, sa zase zameriavajú na malé kníhkupectvá. Tie môžu, vďaka podpore ministerstva, organizovať podujatia a besedy pre dospelých aj detských čitateľov.

V Poľsku sa citlivo dbá aj na podporu detských čitateľov. Toto odvetvie trhu zažíva permanentný progres a kladie si stále vyššie nároky, na čo však vydavatelia promptne reagujú a obohacujú kultúru detského čitateľa o mnohé interesantné detaily. Stratégia ako prilákať detského čitateľa spočíva v pozornosti voči jeho obľubám.

Populárne je prepojenie so stolovými hrami. Herné platformy nabádajú k čítaniu knihy a naopak. Ide o obsahovo a formálne kvalitne spracované spoločenské hry, ktoré umožňujú ešte intenzívnejšie prežitie literatúry, keďže otvorene ponúkajú možnosť bližšej identifikácie čitateľa s príbehom. Tiež sú ideálnym socializačným kanálom.

Ďalšou reakciou na kultúru v kombinácii s literatúrou je interaktívne prepojenie knižného a multimediálneho obsahu prostredníctvom mobilných aplikácií. Populárne sú detektívne, mysteriózne a hororové žánre, ktoré virtuálne dotvárajú realitu a čitateľ sa za pomoci knihy dostáva cez rozmanité úlohy. Ich motiváciou ale tiež nie je nič iné, než inšpirácia k čítaniu. Tento systém je priamou reakciou na aktuálne záujmy čitateľa. Poľský trh predpokladá, že ak je kultúrna vlna vyvolaná filmom alebo počítačovou hrou, musí na to reagovať príbuznou literatúrou. Exemplárnym príkladom je populárna séria Zaklínač, ktorú napísal poľský spisovateľ Andrzej Sapkowski. Dnes už nejestvujú len počítačové a stolové hry, ale aj seriál z produkcie Netflix.

Ďalšou v poradí na programe konferencie bola užitočná prednáška s názvom – Nečakajte, kým bude dielo voľné alebo ako získať licenciu s LITA, vedená Luciou Miklasovou, zástupkyňou riaditeľky v organizácii LITA, ktorej kompetencie a históriu predstavila zúčastneným. Taktiež prehľadne poukázala na možnosti autorov a vydavateľov v súvislosti s touto organizáciou. Do štruktúry prezentácie bol zaradený aj teoretický výklad o individuálnych druhoch zmlúv.

Témou prednášky a neskoršej diskusie, bolo autorské právo, uzatváranie licenčných zmlúv a rozsah práv, ktoré vydavateľ má alebo môže dosiahnuť. Lucia Miklasová tiež použila komparatívny model, na ktorom poukázala ideály a funkčnosť knižného trhu škandinávskych štátov, za ktorými v tomto smere, bohužiaľ, výrazne zaostávame a to nielen po finančnej, ale aj po technickej stránke. 

Podľa údajov knižníc sa na Slovensku vypožičia približne 20 mil. kníh ročne. Vzorku vytvára SNK (Slovenská národná knižnica) a spadá do nej aj vypožičiavanie študijného materiálu pre žiakov a študentov. Rozpočet pre knižnice na území Slovenska je ročne 300 000 eur. Suma je určená ministerstvom kultúry. V Českej republike je suma v prepočte 1 000 000 Eur.  V škandinávskych štátoch je finančná situácia v tomto smere najslabšia vo Fínsku, kde je vyčlenených 14 000 000 Eur. V ostatných štátoch Škandinávie je to v horizonte 43 – 65 mil. Eur.

Po informatívnej časti prednášky prišla praktická diskusia, počas ktorej sa vydavatelia navzájom oboznamovali so svojimi internými skúsenosťami ohľadom zmlúv, podpory a práv.

Foto: Nina Pacherová

V nedeľu 13.9.2020 bol pilotným hosťom konferencie Juraj Heger, generálny riaditeľ vydavateľstva Slovart a predseda Združenia vydavateľov a kníhkupcov Slovenskej republiky. Prednáška niesla názov – Kronika vopred ohlásenej krízy.

Ako avizuje názov, námetom na diskusiu boli podoby komplikácií intervenované do knižného trhu.

Nepredvídateľná situácia nemá priamy vplyv len na konečný predaj, ale do vysokej miery ovplyvňuje aj samotné vydávanie a prípravu kníh. Vzniká tak pretlak titulov, ktorých distribúcia sa musela kvôli pandémii reorganizovať a konkurencieschopnosť mnohých z nich je tak nízka. Stáva sa totiž, že v jeden okamih sa objaví na knižných pultov niekoľko kvalitatívne príbuzných kníh, ktorých vydanie malo mať pri prirodzených podmienkach iný harmonogram.

Juraj Heger rekapituloval aj finančnú situáciu knižného trhu na Slovensku a poukázal na zložky segmentu, pre ktoré mala kríza likvidačné následky, no ohrozenia v tomto smere pretrvávajú a môžu mať ďaleko širšie následky.

Podľa slov Juraja Hehera sa všeobecne osvedčuje platobná disciplína, čo znamená vzťah obchodníka k vydavateľovi. Na Slovensku táto väzba funguje na serióznej úrovni. Partnerské záväzky sa zodpovedne plnia. Tiež sa osvedčila flexibilita distribúcie, systematické vyváženie zliav na internetových obchodoch, ale tiež literárne periodikum Sme o knihách, ktorého relevancia a pravidelnosť majú preukázateľný vplyv na podporu predaja.

Negatívnejšie výsledky, a s tým spojené výzvy, predstavuje obchodné zastúpenie – nie každý vydavateľ má prostriedky na to, aby si mohol dovoliť zaplatiť obchodného zástupcu. Je tiež vysoký predpoklad, že rabaty sa pri malých kníhkupcoch budú zdvíhať. Veľkým problémom je aj nadprodukcia – väčšina vydavateľov presunula vydanie titulov až na jeseň, čo môže spôsobiť, že sa v jeden okamih na knižných pultoch objaví nadmerné množstvo vlajkových titulov. Neistota spôsobená pandemickou krízou môže, prirodzene, ovplyvniť aj kultúru kníhkupectva z prozaických dôvodov – listovanie v knihách a s tým súvisiace hygienické opatrenia. Výzvou je, aby každá škola mala svoju vlastnú knižnicu obsadenú vzdelaným personálom. Vydavateľstvá sú v tomto smere ochotné ponúknuť súčinnosť za mimoriadnych podmienok.

Výsledky krízy zatiaľ nie sú fatálne. Väčšina kníhkupectiev prežila, dokázali si vytvoriť udržateľné podmienky. Likvidačné následky postihli predovšetkým podomový predaj kníh. Malé kníhkupectvá otvárali z bezpečnosti kapacitných dôvodov ako prvé, cítili tak výrazný nárast tržieb. Aj čitateľská komunita sa v tejto situácii zocelila. Knižný trh je v očakávaní, čo ukážu vianočné predaje. Od tých sa vo väčšine prípadov odvíja budúcnosť kníhkupectva.

Český knižný trh bol zastúpený Barborou Baronovou z vydavateľstva wo-men, ktorej prednáška niesla názov – Bibliodiverzita a zodpovědné vydávání knih. V úvodnej časti prezentovala, čo pojem bibliodiverzita znamená a akú má genézu. Bibliodiverzita je termín, ktorý v sebe zahŕňa slová kniha a rozmanitosť. Korene významu možno hľadať u austrálskej vydavateľky Susan Hawthorne, autorky konceptu.

Referencia na ekologické hospodárstvo. V dôsledku zodpovednosti treba zohľadniť vydávanie kníh, ktoré je možné kvalitatívne i kvantitatívne ustrážiť. Dôležitý je individuálny redaktorský prístup ku knihe. Vo výsledku sa dá považovať za umelecký artikel. Minimalizuje sa dotlač, aby bola ekologická stopa nižšia. Tieto aspekty sú reakciou na modelový trend produktivity s názvom slow-fashion. Zodpovedný prístup k planéte sa pomaly stáva našou prirodzenou súčasťou. Na túto skutočnosť reaguje aj obchod, a teda aj knižný obchod.

Ako príklad nadprodukcie uviedla Barbora Baronová kult severskej detektívky, ktorý sa stal pojmom a v súčasnosti tento žáner zažíva neutíchajúci dynamizmus, čo spôsobuje aj jeho prirodzený materiálny prebytok. Ten má za dôsledok intelektuálnu monokultúru. V dôsledku tejto skutočnosti môžu na trhu absentovať relevantné hlasy a debutanti. Nekomerčné tituly, ktoré vedľa komerčne úspešných titulov zaznamenávajú podstatne nižšie predaje. Nie je to však spôsobené kvalitou textu, ale často špecifikáciami zamerania a úzkou cieľovou skupinou. Zodpovednosť knižného trhu je absorbovať aj tieto hlasy a ponúknuť im priestor.

Barbora Baronová vytvorila vo svojej prezentácii aj niekoľko modelových príkladov funkčnosti / nefunkčnosti knižného trhu a vydavateľstiev. Ilustrovala tak pocit harmónie nevyhnutný pre udržanie optimálneho vyváženia distribúcie kníh. Tieto príklady načrtli pomyselnú príručku vydavateľského svedomia a prístupu.

originalita verzus konvencia

odvaha verzus neochota podstúpiť risk
pestrý výber
verzus monotematický výber

zmena verzus status quo

názorová sloboda verzus zisk

Tieto modely mohli pre zúčastnených vydavateľov slúžiť ako interný kompas pre orientáciu na knižnom trhu.

Foto: Nina Pacherová

Otázkou pri týchto podmienkach je aj ekonomika vydavateľstiev. Nie každý sa v týchto vzorcoch môže slobodne pohybovať. Veľký paradox prichádza pri veľkých vydavateľstvách. Tie si môžu dovoliť ponúknuť priestor debutantom, no boja sa podstúpiť risk a radšej uprednostnia istoty a stabilný predaj. Obchodný risk tak podstupuje malý vydavateľ ochotný ponúknuť tento priestor. Rovnaký risk podstupuje malý vydavateľ výberom politickej orientácie, zatiaľ čo veľký vydavateľ zostáva apolitický a neutrálny.

V porovnaní s Českou republikou je situácia voči alternatívnym a experimentálnym distribúciám naklonenejšia. Podľa slov Barbory Baronovej je systém fondovej podpory na vyššej úrovni. Ako príklad uviedla reportážnu literatúru a vydavateľstvo Absynt, ktoré preniklo aj na český trh, kde reportážna literatúra nezískava prakticky žiadnu podporu. Literárny dokument nie je v Českej republike považovaný za objektívny žáner.

Pre vznik demokratického literárneho obsahu je pritom enormne dôležitá diverzita. Vydavateľský záujem by sa mal orientovať aj na okrajové témy. Barbora Baronová poukázala aj na to, že v komunikačnej sieti vydavateľa je podstatnou bunkou aj čitateľ – ten si kladie nároky a vytvára perspektívu.

Kľúčovou inštitúciou v tomto procese je knižnica. V záujme knižnice by mala byť dokonalá orientácia na knižnom trhu a záujem aj o nekomerčné tituly. Rovnako by mala ponúknuť priestor aj začínajúcim autorom a nemala by na nich šetriť na úkor etablovanejších autorov. Výzva pre vydavateľov z tejto prednášky bola, aby sa snažili byť féroví a zodpovední vo všetkých aspektoch.

Víkendová konferencia bola zavŕšená verejnou diskusiou v rámci program Bratislavského knižného festival BRaK, ktorú moderoval Slavomír Sochor z vydavateľstva Literárna bašta. Diskutujúcimi boli Barbora Baronová z vydavateľstva wo-men a Vladimír Michal z vydavateľstva Artforum.

Zdroj: Denis Mačor, TS BRaK 2020 | Foto: Nina Pacherová, BRaK 2020

Viac príbehov
NASA, MoMA, aj Google: Sensorium predstaví významné osobnosti digitálnej kultúry
shares