Hľadanie identity a dokazovanie autenticity

Vývoj tém literatúry – poézie aj prózy – odzrkadľuje momentálne ladenie spoločnosti. Nálada diania sa preklápa do textov a ostáva len na autoroch, či si zvolia tradične konvenčnú cestu alebo ostanú autentickí. O konvenčnosti, tematickosti a tenzii s vydavateľstvami rozprávala debutantka Barbora Hrínová, autorka poviedkovej zbierky Jednorožce na online čítačke organizovanou OZ Medziriadky. Na strane autoriek stála aj Simona Sádecká, nominantka literárnych súťaží Akademický Prešov a Medziriadky. Debatu moderovala literárna kritička Marta Součková.

Čítačku otvorila poviedka Saturnov návrat, ukážka z knihy Jednorožce. Okrem samotnej témy identity je poviedka zaujímavá aj zmenami, ktorými prešla. Recenzanti postrehli zásahy v rámci zmeny rodov v prvopise a už vydanom titule. Svoje rozhodnutie autorka objasnila stretom záujmov zo strany prvého zvoleného vydavateľstva, ktoré sa nestotožňovalo s témami poviedok, a teda ani použitými obrazmi zahŕňajúcimi bisexualitu či homosexualitu. „Pre mňa to nie je prvoradé, pretlačovať si nejaké „agendy“, neprikladám tomu dôraz. Píšem to, čo je prirodzené, nedívam sa na trendy,“ vysvetlila Barbora Hrínová, „trendy je to možno podľa médií. Priznávam, LGBT témy a otázky homosexuality sú príznačné pre dobu, nedala by som im však nálepku trendu.“

Rovnaký názor zastala aj kritička Marta Součková. Pre ňu vzťahy neboli šokujúce ani prekvapujúce. Je podľa nej jasné, kto sa snaží nasilu do diel vtlačiť sociálne témy. Rovnako zrejmé je, u koho sú prostou súčasťou charakterovej tvorby. „Osobne, prednejšie pre mňa boli témy nomádstva, samoty, expatriotizmu,“ vysvetlila kritička, „Barbora pracuje aj s reáliami navštívených miest, ich atmosféra ja plastická, skvelo vystihnutá.“

Dôležitou zložkou poviedok je kultizmus a mýtus. „Mýtus krásy a kult tela sú natoľko silné, že sa s nimi ľudia zžívajú a stávajú sa každodennou súčasťou ich životov,“ spomínala Barbora na zážitky návštevy USA. Stereotypy sú podľa nej bežné a silné nástroje ničiace sebavedomie, „zrejme každý z nás má niečo, čo na sebe nemá rád. Nie však ani z vlastného vedomia, ale z vedomia toho, čo si pomyslia iní.“ Predsudky sú dnes natoľko prítomné, že sme si ich zvnútornili. Aj preto debutantka využíva postavy – označili by sme ich ako tradične nekonvenčné – nesúce znaky búrajúce štandardy krásy: zavalité postavy, rôzne vzrasty, ochlpenie. Zámerom podľa autorky nie je pobúrenie, ale poukázanie na normálnosť. 

Nielen ústredná téma je nevyhnutná pri výstavbe literárneho diela, žáner či spôsob písania zohrávajú rovnako dôležitú úlohu.

Simona Sádecká priznala, že sa ako mladá autorka hýbe v poézii aj próze, rada siahne po sociálnej tematike, ale nebojí sa ani fantastiky. „Hľadám sa cez žánre. Skúšam, čo mi sadne, v čom som dobrá a cítim sa v tom ako doma. Snažím sa momentálne obsiahnuť čo najviac sa dá,“ objasnila mladá autorka postup pri výbere žánrov. “Hľadanie sa cez žánre a témy je prirodzené aj podľa kritičky Marty Součkovej – autori môžu byť pokojne trojdomý, čiže sa venujú rovnako dráme, próze a poézii, takmer vždy však budú najviac vynikať len v jednom z druhov. Každý však prechádza fázami skúšania, čo je zdravý spôsob ako overiť svoje schopnosti,” dodala. 

Foto: Soňa Uríková

Rovnaké to je aj pri ďalšej výstavbe textu. Je dôležitejšia emócia, spomienka alebo morálny základ? Simona predostiera čitateľovi vo svojich textoch škálu emócií, ktoré sú reakciami na zvolený morálny princíp, spomienku alebo myšlienku. Nikdy neponúka holý problém, skôr ich ukrýva do pocitov a necháva na čitateľovi, aby ich sám dekódoval. Každý si tak vyberie sám, čo potrebuje bez toho, aby mu to autorka predložila na podnose.

Prejdením k samotným respondentom – obe autorky sa zhodujú v spoliehaní sa na tzv. prvého čitateľa. Nie je pre nich dôležité, aby bol prvý čitateľ vyštudovaným literátom, kritikom ani nikým podobným. Stačí im ľudskosť a úprimnosť, pre obe sú prvými čitateľmi blízke osoby. Svojsky vyjadrujú svoje pohľady na prvotiny, pracujú pocitovo a názory hovoria na rovinu.

Online čítačka bola jednou z už zabehnutej série besied s autormi organizované literárnou súťažou a literárnym táborom Medziriadky. Do budúcnosti pripravujú ďalšie besedy. Hosťkami a hosťami sú renomovaní autori či debutanti a mladí účastníci Medziriadkov, ktorí na svoj debut ešte len čakajú.

Medailóny hostiek

Barbora Hrínová
Študovala na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave, kde momentálne pôsobí. Postdoktorandský výskum o novodobej kinematografii realizovala na Ilia State University v Tbilisi, strávila tiež päť mesiacov na univerzite v Kalifornii v USA. 

Je trojnásobnou finalistkou súťaže Poviedka (2008, 2017, 2018), spolupracuje na tvorbe rozhlasových dokumentov pre RTVS a Český rozhlas. Debutovala zbierkou poviedok Jednorožce (Aspekt 2020), ktorá je v desiatke Anasoft litera. 

Simona Sádecká
Študuje tlmočenie a prekladateľstvo na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Je členkou univerzitného divadelného súboru UNIS. Okrem písania sa venuje učeniu nových jazykov, čítaniu a občas predstiera, že vie hrať na gitare. Úspešne sa zúčastnila súťaží Jašíkove Kysuce, Cena Fantázie, Literárna Snina, Mladá Slovenská poviedka a Medziriadky.

Autor: Mária Juríková | Foto: Soňa Uríková, Medziriadky.sk | Zdroj: Medziriadky.sk

Viac príbehov
Príležitosti na pekné slová. Povedať aj počuť.
shares