Foto: Nina Pacherová

„Peniaze sú náboje, ktorými môžeš strieľať, ale aj štít, ktorý ťa ochráni,“ hlása nové predstavenie Divadla NUDE.

Divadlo NUDE uviedlo autorskú divadelnú inscenáciu s názvom BRUTTO, ktorej ústrednou témou sú peniaze a ich hodnota. Hoci javisko sa prostredníctvom streamu prenieslo k divákom do obývačiek, atypickosť prostredia a formátu na autenticite textov, pôsobivosti scénografie, skvelých hereckých výkonoch ani celkovej sile zážitku neubrala.

Peniaze sú všadeprítomné a v nejakej podobe zasahujú do každej sféry života jednotlivca. Formujú ako naše medziľudské vzťahy, tak aj náš vzťah k samému sebe. Zároveň sú však v spoločnosti do veľkej miery tabuizované.

Inscenácia výstižne, raz vtipne, inokedy smutne, vykresľuje prostredníctvom hereckej dvojice Lýdie Ondrušovej a Filipa Jakkela celé panoptikum životných situácií a s nimi spojených existenčných otázok podmienených financiami, s ktorými je človek konfrontovaný v rôznych fázach života od detstva až po dôchodok.

Telo a jeho hodnota

Na začiatku sa dívame na Lýdiu Ondrušovú v úlohe nešťastnej maturantky, ktorú nikto nechcel zamestnať, ako za sprievodu dramatickej hudby kreslí do vzduchu pomalými ladnými pohybmi abstraktné obrazce.

Vizuálne impozantná scéna sa odrazu rozplynie a my zistíme, že herečka stojí na jednom z mnohých rebríkov zakrytých látkou. Tie budú dvojicu hercov, ktorí postupne prerozprávajú celú škálu ľudských príbehov, sprevádzať celým predstavením a postupne nadobúdať rôzne symbolické významy.

V úvode sa vynára téma tela ako komodity, ktorá sa dá speňažiť. Postavy rozvíjajú reflexiu o určovaní vlastnej hodnoty. „Sme herci. Naše telo, náš nástroj,“ hovoria, balansujúc na rebríkoch si podávajú ruky a s hrkotom drevených konštrukcií sa posúvajú v priestore.

Pri otázke, či by boli schopní sa pre peniaze vyzliecť alebo s niekým stráviť noc, narážajú na rozdiel plynúci z rodovo nerovného spoločenského vnímania nakladania s vlastným telom: „Je to asi iné, keď to urobí muž a keď to urobí žena,“ konštatuje mužská postava.

Na telo je pozornosť upriamovaná počas celej hry, vyjadrovacím prostriedkom ústrednej hereckej dvojice je okrem hovoreného slova aj tanec, text sa prelína s performance a pohybovú zložku predstavenia dopĺňajú aj profesionálni tanečníci Michal Heriban, Henrich Gibala a Dominik Sedmina.

Peniaze naprieč vzťahmi a životnými etapami

V nasledujúcej scéne sa nám z javiska prihovára Filip Jekkel stvárňujúc otca v rodine s dvomi malými deťmi, ktorý nachádza duševnú rovnováhu naštrbenú finančnou neistotou v excelovských tabuľkách. Situáciu priemernej domácnosti po novom prírastku opisuje slovami „normálne máte málo peňazí, a budete mať ešte menej“.

Z pokračovania monológu vyplýva, že narodením dieťaťa sa pre čerstvých rodičov začína obdobie plné radosti, ale tiež uväzovania opaskov a cyklus nikdy nekončiaceho, často bezvýsledného šetrenia. Otec vymenúva všetky možné výdavky, opisuje svoje finančné záväzky, pričom sa fyzicky trápi preliezaním rekvizitných rebríkov, ktoré postupne zbiera po priestore a nakladá na svoje telo ako zhmotnenie bremena, ktoré predstavujú dlhy.

Moja mamka kupovala rožky, ale nikdy sme nemali tie čerstvé, vždy zo dňa predtým a buď sme mali Ramu a syrík alebo Ramu a šunku, ale nikdy nie to aj to, a ona to hovorila tak, že každý si vyskakuje, koľko môže,“ spomína na detstvo ženská postava Lýdie Ondrušovej a zdanlivo banálne repliky ako vždy tnú do živého.

Téme peňazí vo vzťahoch, či už partnerských, rodinných alebo priateľských, venuje inscenácia nemalú pozornosť. Počúvame príbeh ženy, ktorá sa strategicky vyhýba kamarátom, o ktorých vie, že sú na tom finančne podstatne lepšie alebo horšie od nej, pretože stretnutie so sebou v oboch prípadoch nesie potenciálne uvedenie do rozpakov.

Na úrovni rodiny sa otvára otázka dedičstva, ktoré je pre niektorých výnimočnou príležitosťou finančne si prilepšiť, prípadne konečne nadobudnúť nejaké hmotné vlastníctvo, pre iných však tiež jediným dôvodom, prečo po rokoch začať prejavovať záujem o starých rodičov.

Foto: Ľuboš Kotlár

V partnerskom vzťahu vedia byť peniaze veľmi citlivou témou, predovšetkým v prípadoch, kedy medzi zárobkami partnerov existuje značný rozdiel. Filip Jekkel v monológu z pozície „chudobnejšej“ strany polemizuje o tom, do akej miery je naše ego zasiahnuté, keď má partner neporovnateľne vyšší plat. Komplexy, ktoré z finančného nepomeru môžu plynúť, sú pre vzťah neraz deštruktívne.

Personifikovaná hrdosť sa hercovi šplhá na ramená, snaží sa ho stiahnuť k zemi a keď mu na nich druhý muž celou váhou stojí, odkrýva sa tenká hranica medzi tvrdohlavým hrdinstvom a zraniteľnosťou: „Ja si myslím, že je to proste o tom, či chceš prijať tú rolu. Človek sa nemôže báť byť živený a ak si živiteľ, tak to nemôžeš používať ako zbraň alebo štít.

Môže byť protizákonný čin morálny?

S peniazmi je neodmysliteľne spätá aj téma konzumizmu. Inscenácia sa dotýka globálnych problémov, akými sú daňové raje, či tieseň, ktorej čelia krajiny tretieho sveta, ale aj tlaku konzumnej spoločnosti na správanie jednotlivca: „Aj ma teší, že nie som konzumná, ale ktovie, či by som nebola konzumná, keby som konzumnou mohla byť. Veď cnosť asi nevychádza z princípu, že máš núdzu, nie?“ premýšľa ďalšia z postáv Lýdie Ondrušovej.

V neposlednom rade sa vynára aj otázka morálky, spojená napríklad s kradnutím alebo úplatkami. Ženská postava hovorí o kamarátke, ktorá chodí ku všetkým doktorom s fľašou Prosseca, mužská postava zase upriamuje pozornosť na rany z minulosti, ktoré sa v slovenskej spoločnosti ešte stále nezahojili: „Môj otec mi hovoril, že za socíku, keď si neukradol pre vlastnú rodinu, keď si mohol, tak akoby si vlastnú rodinu okradol. Myslím, že musia zomrieť všetci tí, čo majú komunizmus v krvi, aby sa skončilo s korupciou.

Inscenácia sa končí práve úvahou o korupcii. Poukazuje na to, že masové okrádanie štátu má fatálne následky pre celú spoločnosť, a pýta sa, či môžeme súdiť jednotlivca, ktorý zaplatí úplatok s cieľom skrátiť utrpenie svojho rodinného príslušníka v nefungujúcom systéme zdravotníctva.

Kultúra žije

Divadlo NUDE odpremiérovalo ďalšiu kruto úprimnú inscenáciu zo života, v scenári ktorej sa nájde každý divák a ktorá predstavuje komplexný pohľad na často stigmatizovanú tému. Tak, ako vždy, sa tento divadelný súbor nebojí diváka priamo konfrontovať s otázkami, ktoré sú mnohokrát nepríjemné či bolestivé, a odpovedať na ne autenticky, no zároveň s citom a humorom.

Celému tímu na čele s režisérkou Veronikou Malgot patrí mimoriadny obdiv za podanie fantastických výkonov v kontexte protipandemických opatrení, ktoré pre divadelníkov predstavujú napríklad dlhé skúšky v respirátoroch, vrátane fyzicky náročných scén. BRUTTO podáva svedectvo o tom, že hoci kultúra je od začiatku pandémie neospravedlniteľne opomínaná, je živým organizmom, ktorý sa nenechá zastaviť.

Divadlo NUDE, BRUTTO

Réžia: Veronika Malgot

Dramaturgia: Marek Godovič

Scénografia, kostýmy: Laura Štorcelová

Kostýmová spolupráca: Sofia Ravasová, Silvia Zrebná

Pohybová spolupráca: Michal Heriban

Video: Jana Bučka, Michal Fulier

Hudobná dramaturgia: Dominik Suchý

Text: Marek Godovič, Michal Heriban, Filip Jekkel, Veronika Malgot, Lýdia Ondrušová, Karin Málusová, Laura Štorcelová

Účinkujú: Lýdia Ondrušová, Filip Jekkel, Michal Heriban/Henrich Gibala, Dominik Sedmina

Premiéra sa v podobe streamu uskutočnila 16.3.2021 v spolupráci s A4 – priestorom súčasnej kultúry v Bratislave. Diváci si predstavenie opäť mohli pozrieť 20.4.2021, no a dnes sa BRUTTO hrá prvý krát naživo. Viac info nájdete TU.

Foto: Ľuboš Kotlár

Autor: Tereza Kazdová | Foto: Facebook Divadlo NUDE – Nina Pacherová, Ľuboš Kotlár

Viac príbehov
NØIR Dance Company: Tanec pretvorený v divadlo
shares