Koncom februára sa do rúk verejnosti dostali novoobjavené skladby Mariána Vargu z obdobia, keď bol žiakom Ľudovej školy umenia a zároveň navštevoval súkromné hodiny u významného skladateľa Jána Cikkera. Ide teda o jedny z jeho najrannejších kompozícií, ktoré napísal ako 12-15 ročný chlapec. Dokopy je skladieb 20 a vďaka Spoločnosti Mariána Vargu vyšli ako vyše 60-stranová a vizuálne veľmi príťažlivá publikácia s názvom O chlapcovi, ktorý krotil čertov a našiel krásu.
Zbierka skladieb od Mariána Vargu nepredstavuje len zopár obyčajných detských piesní, práve naopak. Ukrýva aj virtuózne kúsky a veľmi zaujímavé kompozičné nápady. Po vypočutí skladieb, ktoré sú k zošitu priložené aj v audioverzii vo vynikajúcej interpretácii klaviristu a pedagóga Ivana Šillera (CD nosič/unikátny kód na stiahnutie), som s radosťou stlačil tlačítko replay a povyberal pre vás niekoľko zaujímavostí. Ivan Šiller skladby nahral na koncertnom krídle Fazioli v showroome My Piano, jednom z najlepších nástrojov, ktorý je aktuálne na Slovensku klaviristom k dispozícii. Nahrávka vznikla v realizácii štúdia Real Music House a v hudobnej réžii Jozefa Luptáka. O grafiku a ilustrácie sa postarala Han Illu.
Impulz na vydanie notového zošitu prišiel po objavení cyklu štyroch klavírnych miniatúr s názvom Letný deň (Ráno, Vtáčik spieva, Búrka a Ide vlak), ktorých rukopis vyše 60 rokov ležal v šuplíku u Danky Belicovej-Chovanovej, Mariánovej spolužiačky z hudobnej školy. 16. Júna 1962 ako 12-ročná cyklus predniesla na žiackom koncerte v Slovenskej filharmónii. V publikácii sa dočítame o jej spomienkach, ako aj o ďalších originálnych zážitkoch s Mariánom od jeho bývalých spolužiakov a priateľov Vladimíra Bokesa, Tomáša Berku, či o spomienkach známych osobností – Mariána Jaslovského a Daniela Heviera.
Hoci by sme si mohli myslieť, že ide – vzhľadom na skladateľov nízky vek – o hudobné pokusy banálnejšieho charakteru, opak je pravdou. Vtipné detaily si môžeme všimnúť už na prvej dvojstránke so šiestimi drobnými skladbami, počnúc prvou miniatúrou Alegretto. Zdalo by sa, že ide o krátku kompozíciu so striedaním akordov podporených basovými tónmi, no skladba nie je taká jednoduchá. Basové tóny idú vertikálne s vrchnými akordickými hlasmi, no vďaka tomu, že je celý bas posunutý o osminu (čiže o polovicu rytmickej hodnoty z vrchného hlasu), dostáva sa do pozície protimelódie, a tým pádom je jeho funkcia značne nadhodnotená. V kompozícii Più allegretto sa zase pekne vymení akordická zložka zo spodu do vrchného hlasu, aby obzvláštnila skladbu a priniesla prekvapenie a v 13. takte sa vráti naspäť.
Celkovo mi týchto prvých 6 krátkych skladieb (Allegretto, Vivace, Lento, Piú allegretto, Allegro giocoso, Andante) veľmi pripomenulo zbierku Album pre mládež od Piotra Iľjiča Čajkovského, ktorú sme rozoberali v škole ako úvod do harmónie. Vo Vargových skladbách som našiel aj veľa podobností z tvorby Miloslava Kabeláča, Bélu Bartóka, Igora Stravinského, Dimitrija Šostakoviča a iných významných skľadateľov.
V Smutnej vŕbe pracuje Marián s kvintami a kvartami sekvencovitým posúvaním, ako aj v Banálnom valčíku s terciami. K narábaniu so sekvencovitým posúvaním akordov v melódii sa Varga vracia pravidelne. Vďaka tomu je melódia oveľa plnšia, ako keby bola použitá iba v jednom hlase.
Zbierka ďalej pokračuje skladbami ako Veverička, v ktorej je rozvinutý dialóg sprievodu a klavírnych odpovedí na spev. Klavír a spev sú v tejto krátkej piesni rovnocenné, vďaka čomu pri jej počúvaní vytvárajú plnohodnotnú vizuálnu predstavu veveričky v lese. V Malej suite pre klavír zase dominujú kvinty v spodnom hlase, čo pri počúvaní vytvára priam majestátny pocit.
Čím ďalej sa v počúvaní dostávame, tým viac si všímame ako sú skladby viac a viac virtuózne a progresívne. Miestami sa z nich dokonca stávajú takmer krátke etudy, ktoré však nie sú len obyčajným cvičením, ale plnohodnotnou skladbou. Každá kompozícia je niečím signifikantná a unikátna a človek sa pri počúvaní žiadnej z nich nenudí.
Vargova tvorba je už v tak mladom veku veľmi nápaditá svojou rytmickosťou, melódiou, štruktúrami a hudobnými vtipmi. Rozhodne patrí do študentských ľavíc, domácností i na koncerty, ako aj celá jeho klasická hudba a bigbeatová tvorba. Koniec koncov, aj sám Ivan Šiller v relácii RTVS Umenie uviedol, že ho tá hudba tak nadchla, že si povedal, že ju bude hrávať na koncertoch.
Notový zošit s nahrávkou si môžete zakúpiť priamo na e-shope Spoločnosti Mariána Vargu.
Autor: Richard Grimm | Foto: Spoločnosť Mariána Vargu
Autor je študentom skladby.
