Čo čítať: Ottessa Moshfegh – Môj rok pokoja a odpočinku

Máte depresie? Hibernujte. Tak ako hlavná hrdinka v provokatívnom románe od americkej autorky Ottessy Moshfeghovej. Ten vyšiel toto leto v slovenskom preklade Daniely Krnáčovej vo vydavateľstve Literárna bašta.

Keď dostanem krízu, je toho na mňa veľa alebo som jednoducho smutná, vždy si ľahnem do postele. Kolená si pritisnem k hrudi a zatvorím oči. Keď sa zobudím, väčšinou mi nie je o nič lepšie – problémy, ktoré ma trápili predtým, tu sú aj naďalej. Tá chvíľa, keď zaspím a zrazu nemyslím absolútne na nič, je však krásna. Občas mi je ľúto, že v mojom skreslenom podvedomí trvá tak krátko, a že sa potom musím vrátiť k môjmu bežnému životu.

Hlavná hrdinka knihy Môj rok pokoja a odpočinku sa rozhodla, že jej odpočinok a pocit nevedomia tak krátko trvať nebude. Rozhodla sa, že bude spať rok. A že keď sa po tom roku zobudí, stane sa z nej nový človek, že zabudne na myšlienky na samovraždu a druhý krát sa narodí: “V hĺbke srdca som vedela – a toto bola pravdepodobne jediná vec, ktorú vtedy moje srdce vedelo -, že ak budem dostatočne veľa spať, budem v poriadku. Budem obnovená, budem znovuzrodená.”

Človek na prvý pohľad nerozumie tomu, prečo hrdinka, zostávajúca bez mena, nie je šťastná. Veď žije vo vlastnom byte na Manhattane, ktorý zaplatila z dedičstva, pracuje v súkromnej galérii, nedávno doštudovala na univerzite a navyše si je (fakt) vedomá toho, aká je pekná. Hoci by sa mohlo zdať, že má všetko, opak je pravdou. Povrchné privilégia nastupujú do úzadia akonáhle sa čitateľ oboznámi so smrťou oboch hrdinkiných rodičov (s ktorými mala odjakživa nie úplne harmonický vzťah), s dlhodobo nefunkčným a mimoriadne toxickým vzťahom so starším mužom a jej sadistickým prístupom k najlepšej priateľke Reve.

Kniha Môj rok pokoja a odpočinku je vyčerpávajúcou výpoveďou o hľadaní zmyslu života medzi štyrmi stenami. Hrdinka je zúfalá, a tak začne experimentovať so spánkom. V telefónnom zozname si nájde číslo na svojskú a nezainteresovanú psychiatričku (čo sa ukáže byť jednoduchšie, ako by sa mohlo zdať), ktorej môže rozprávať čo sa jej zachce. Terapeutka reaguje bezhlavým písaním receptov na tie najrôznejšie lieky na spanie.

Tie hrdinka strieda s množstvom kofeínu, akoby sa nevedela rozhodnúť, či chce navždy spať alebo bdieť. Jej nevyrovnaná osobnosť je výsledkom zlých skúseností z minulosti, nespokojnosťou v prítomnosti a obáv z budúcnosti. Spánok jej ponúka útechu, oslobodenie, dáva jej čas a priestor na očistu. Spánok bol pre ňu vždy špeciálny, bol jednou z mála vecí, ktorá ju zbližovala s matkou: “Spánok som vždy milovala. Bol jednou z vecí, ktoré sme si s matkou spolu užívali, keď som bola dieťa. Nebola tou matkou, ktorá by sedela a pozerala, ako kreslím, alebo mi čítala knihy, hrala sa so mnou, chodila na prechádzky do parkov alebo piekla sušienky. Najlepšie sme spolu vychádzali v spánku.”

Hoci je dej pomerne statický, nebudete naň vedieť prestať myslieť. Je plný vnútorných monológov a sedatív. Sebaklamu a potláčanej závislosti. Upozorňuje na dôležitú tému duševného zdravia, ktorej stále nevenujeme toľko pozornosti, koľko by sme mali. Núti nás viac si všímať ľudí okolo seba.

“Ach, spánok! Nič iné mi neprinášalo toľko pôžitku, toľko slobody, sily cítiť a hýbať sa, myslieť a predstavovať si ďaleko od útrap môjho bdelého vedomia.”

Môj rok pokoja a odpočinku je desivou ódou na spánok, je to kniha o pomalej, no brutálnej sebadeštrukcii. Vykresľuje dobu nekonečných možností a mladých ľudí, ktorí sa v nej topia, pretože sa pre nič nedokážu rozhodnúť. Namiesto komfortu a šťastia tak nastupujú úzkosti, depresie a sklony k samovraždám. A potom o tom román zrazu vôbec nie je, lebo sa to končí dobre. Takéto príbehy sa happy endom skrátka končiť nemôžu. Resp. môžu, samozrejme, že môžu, nie však tak rýchlo a tak jednoducho.

Knižku si môžete zakúpiť napríklad v našom obľúbenom kníhkupectve Artforum.

Autor: Eva Sajanová | Zdroj/Foto: Ottessa Moshfegh: Môj rok pokoja a odpočinku, Literárna bašta, 2020

Viac príbehov
Čo čítať: Kult banality
shares