Bratislavské divadelné noci: Festival v srdci Bratislavy

Bratislavské divadelné noci sú jedinečným festivalom, ktorý sa koná na nádvorí Starej radnice v historickom srdci Bratislavy. Tento rok divadelným nadšencom ponúkol tri hry, tri umelecké zážitky, ktoré si diváci mohli prísť pozrieť počas celého augusta. 

Autorom všetkých uvedených inscenácií je Jakub Nvota. Spolu s produkciou Jany Suraovej a hercami z Túlavého divadla vytvorili diela, ktorých ideou je spoločnosť Bratislavy i  celého Slovenska v minulosti aj prítomnosti. Hry odrážajú návyky, tradície, udalosti a vzťahy nášho národa. Riešia osobnú a vzťahovú problematiku jednotlivých postáv, ale aj všeobecnú súčasnú spoločensko-ekonomickú situáciu. 

Pliagy a hnusoby

Tragikomédia o pliagach a hnusobách, o konfliktoch a nepríjemnostiach v nás a okolo nás. Téma hry rozpráva o rodine, ktorá žije ďalej od civilizácie uprostred slovenských stratených lazov. Rodinu tvorí mama s otcom, syn, dcéra, babka a bratranec Igor. 

Každá postava má silný originálny charakter. Otec je mierny cholerik, pre ktorého je prvoradé šťastie rodiny, no už dlhé roky si nevie vybudovať láskavý vzťah s dcérou, či udržať harmonické manželstvo so ženou. Mamu manželstvo nenapĺňa, je mierne zúfalá a unavená z rodinných konfliktov, no napriek tomu sa snaží rodinu sceľovať. Dcéra Alena neustále pracuje, cestuje, práca ju vyšťavuje a rodinu kvôli tomu zanedbáva. Syn Milan sa submisívne ukrýva v kuchyni a trápi sa faktom, že Google pri jeho mene nevie nájsť nijaké výsledky. Bratranec Igor pozoruje rodinu, baví sa na nej a poučuje jej členov. A babka? Babka sa potajme celé dni venuje internetu. 

Postavy postupne zažívajú netradičnú situáciu, menia svoje názory, budujú si vzťahy a nachádzajú porozumenie. Sú komplexné a hlboko prepracované. Na začiatku deja sa rodina stretáva na spoločnej večeri, pri ktorej dochádza ku konfliktu medzi synom a otcom. Následne sa situácia vyhrotí, pretože do domu nečakane vnikajú epidemiológovia, ktorí oznamujú, že neznáma nákaza sa šíri svetom. Rozdelia krajinu na regióny a vytýčia nové hranice, ktoré občania nemôžu prekračovať. Jedna hranica vedie aj naprieč domom rodiny. Čo teraz? Na povrch sa zrazu začnú vyplavovať potláčané pliagy a hnusoby, problémy, ktoré každý člen v sebe dusí. Nakoniec sa ukáže, že pliagy časom zmiznú, ale hnusoby… Hnusoby zostanú v nás.

Tragikomédia upútala najviac svojou dynamickosťou, dobrou réžiou a slovným i situačným humorom, ktorý sa preniesol na každého diváka v hľadisku. Netradičná výrazná hudba dodala hre spád a komický nádych, pretože počas hudobných vsuviek tancovali členovia rodiny okolo stola, každá postava svojím charakteristickým spôsobom. Humor bol založený najmä na pocite trápnosti situácií. Zároveň hra dávala divákom priestor na chvíľkové pozastavenie sa a uvedomenie si, o čom hra rozpráva, ako sa nás ako jednotlivcov i spoločnosti dotýka, čo kritizuje a na čo poukazuje. Replika otca: ,,Rodina nie je na to, aby sa stretávala, rodina je na to, aby skrátka bola,” je príkladom, ktorý autenticky zapadá do dnešnej doby. 

Inscenácia v divákoch jednoznačne zarezonovala, po východe z nádvoria Starej radnice si medzi sebou podaktorí z návštevníkov veselo opakovali komické situácie a slovné vtipy.

Ešte jeden zázrak

Je príjemným večerným oddychom, magickou rozprávkou o zázrakoch v slovenskej spoločnosti z čias, kedy Slovensko ešte patrilo pod Uhorsko, no jeho obyvateľstvo sa mentálne veľmi nelíšilo od toho dnešného. Legenda rozpráva o tom, že sa v Dóme svätého Martina v predvečer korunovačnej noci dejú zázraky a plnia tajné želania. 

Večer do chrámu prichádza španielsky kráľovský agent, prosté dievča Augustína, šľachtic Karol – manžel budúcej cisárovnej a aj samotná cisárovná. Každá postava ma jasný cieľ. Španiel chce zabiť Karola, aby sa Karol nedostal na trón. Manželstvo cisárovnej sa rozpadá a zúfalá cisárovná Alžbeta Kristína prosí duchov chrámu, aby jej navrátili do vzťahu harmóniu. Karol vyhľadáva náhradu lásky medzi prostými dievčatami a zaľúbená Augustína prichádza do chrámu s prianím, aby jej Karol patril aj napriek tomu, že je šľachtického pôvodu. 

Prichádza noc, kostolník zatvára brány chrámu a vo vnútri sa prebúdzajú duchovia – kamenný chrlič a biela pani z gobelínu. Spoločne sa snažia plniť smrteľníkom želania, no situácia sa postupne zamotáva a graduje. Hra je rozprávkovou aj vďaka faktu, že sa nakoniec predsa len všetko dobre skončí a spravodlivosť zvíťazí. 

Narozdiel od Pliag a hnusôb, v inscenácii trochu absentuje filozofická, či tragická stránka. Humor je založený viac na slovnom prejave a na charakteroch postáv, ktoré sú výrazne diferentné a postupom deja sa prejavujú ich kladné i záporné stránky povahy. Zaujímavosťou hry je práve samotný text, v ktorom sa miestami nachádzajú veršované pasáže. Tento prostriedok vyvoláva v divákovi pocit magickosti, obraz nadprirodzena a historickosti. Navyše scéna, kostýmy a hudba ho autenticky dopĺňajú. 

Treťou inscenáciou bola divadelná hra Don Quijote, hra komickej dvojice Jakuba Nvotu a Kamila Žišku. Rozpráva známy príbeh putovania dômyselného rytiera Dona Quijota, opisuje jeho dobrodružstvá, zážitky a boje nielen proti veterným mlynom. Pútavosť a komickosť okamžite vtiahnu diváka do príbehu, donútia ho putovať spoločne s Donom Quijotom a odreagujú ho od každodenného zaťaženia. 

Milé prostredie, energia hercov, komické divadelné inscenácie a dlhé letné večery v nás vyvolajú pocit nekonečnosti, kedy sa nám zdá, že deň nekončí a my si ho môžeme užívať naplno, smiať sa v hľadisku a vychutnávať si jedinečný zážitok divadelnej noci. 

Autor: Katarína Jungová | Foto: Bratislavské divadelné noci

Viac príbehov
Vlna bude naživo!
shares