Analýza | M. Kabeláč: Preludio Ostinato

Čaute. Vítam vás v mojich hudobných analýzach.

V mojom prvom článku by som sa rád zaoberal prvým z ôsmich klavírnych prelúdii od Miloslava Kabeláča (1908 – 1979). Odporúčam ti vypočuť si všetkých osem. Miloslav patrí k najvýznamnejším českým skladateľským osobnostiam 20. storočia. Jeho opusy zahŕňajú symfonické a orchestrálne diela rovnako ako komornú tvorbu a skladby pre sólové nástroje.

Ja sa teraz budem snažiť preniknúť trochu hlbšie do štruktúry skladby a vypichnúť jej zaujímavosti. Nepovažujem sa za najväčšieho odborníka ale… I’ll try my best. 

Svoje entrée mám za sebou. Myslím, že môžeme prejsť rovno k veci.

Ukazovateľov, na základe ktorých môžeme nejakú hudobnú kompozíciu – poviem to takto sprosto – hodnotiť a zároveň zistiť, prečo na nás určitým spôsobom pôsobí a vyvoláva v nás nejaké pocity, je samozrejme mnoho. Ja by som v tomto článku rád  vypichol jednu, vďaka ktorej je toto prelúdium výnimočné.

Rytmika/jej rytmické modely

Taaakže, vitajte v dvojminútovom svete Miloslava Kabeláča a Daniela Wiesnera, ktorý je posadený v 5/8 takte. Tento takt pre bežného poslucháča v praxi znamená, že presne to, čo od rytmu očakáva… sa nestane. Je ale dobré vedieť si predstaviť, čo taký takt predstavuje a čo to vlastne je.

Takt predstavuje ohraničený čas, ktorý môže mať rôznu dĺžku. Noty v ňom jednoducho predstavujú to, ako je rátaný a to, čo v ňom počujeme. Tieto nepravidelné rytmy, ktoré nie sú deliteľné dvojkou, pre nás nie sú práve najprirodzenejšou záležitosťou (v iných kultúrach to samozrejme platiť nemusí).

Podstata tejto mojej myšlienky je taká, že counting je už od samotného začiatku veľmi zaujímavý.

Náš prvý rytmický model, na ktorý upriamujem pozornosť, bude zotrvávať počas celej skladby. Zachovaný zostane dokonca aj počas dvoch výnimiek , zmení sa len melodicky, vrámci gradácie.


Výhodou tohto modelu je, že začína na offbeat, tzv. na neprízvučnú dobu a tým, že začína sám, vytvára v poslucháčovi pocit, že je na inom mieste, na ktorom sa reálne nachádza. To znamená, že neprízvučná doba sa môže tváriť ako prízvučná, až dokým sa nepridá hlavná melódia, ktorá na reálnu prízvučnú dobu vytvorí prvý moment prekvapenia.

Pokračujeme druhým rytmickým modelom, ktorý je zložený zo štyroch blokov – repetícii. Vyskytuje sa na začiatku a v predposlednej časti.

Zaujímavosťou týchto blokov je to, že sú zložené z dvoch častí, pričom téma z prvej hrá dvojtaktovú úlohu a druhá trojtaktovú. Táto schéma (2 + 3 = 5) dokonale dolaďuje pocit nadobudnutý už od úplného začiatku.

Zatiaľ čo druhý model je rozdelený na 4 malé bloky, tretí je rozdelený na 2 veľké, pričom každý pozostáva z dvoch častí. To nám dáva schému 2 + 2 = 4, čo v podstate vytvára daľšiu skrytú konštrukciu. Zároveň tvorí – spolu s tým, čo nasleduje ďalej – aj jadro.


Štvrtý model by som v podstate nazval variáciou na tretí. Funguje zároveň ako dokonalá odpoveď a stála gradácia a udržuje napätie tým, že je posunutý o oktávu nižšie. Vďaka tomu, že sme počas skladby zistili, kde sa nachádza ťažká doba, nás môže prekvapiť nástup v takte 74, ako aj pokračovanie až po takt 81.

Okej, sľubujem, slovo model už nepoužijem.

Piaty model je veľmi zaujímavý v tom, že sa téma zo začiatku rozpadá a zároveň sa vracia. Je tiež rozdelený na dva bloky, ale s rôznymi polovicami. V prvej je štvortaktová fráza, ktorá sa rozširuje na päťtaktovú a šesťtaktovú.

V druhej sa stáva z trojtaktovej frázy dvoj. a menej, až nakoniec zmizne. Od začiatku až po koniec nie je v rytmike ponechané nič náhode.

Čo sa týka melódie a harmónie, uplatňuje sa tu dosť efektná technika, ktorú vám najstručnejšie viem popísať nasledovne: CTRL C/CTRL V.

No jo no, s týmito analýzami je to jak so šachmi… nemusíš.

 

Autor: Richard Grimm

Viac príbehov
Čo komponoval Marián Varga v časoch, keď navštevoval Ľudovú školu umenia?
shares